Všetko sa dá, keď sa chce

Niektoré dni sú ťažšie ako ostatné, z dôvodu, ktorý budú poznať predovšetkým osoby ženského pohlavia. Určite milé dámy viete, o čom hovorím. Teda aspoň väčšina z vás určite pozná ten pocit, keď máte dostať svoje dni a najradšej by ste jedli ostošesť pretože máte chuť na ono či tamto. To by nebol problém, keby jedlá, na ktoré máte chuť sa nenachádzali vo vašom jedálničku a pokiaľ by ste nemali potrebu stále niečo prežúvať. Mne obvykle takéto jedacie obdobie trvá cca 2 až 3 dni pred mojimi dňami. Potom je to už v pohode. Ale dovtedy musím vynaložiť trojnásobné úsilie, aby som nezhrešila a neprejedala sa. Ak ste presvedčené, že sa to nedá vtedy ovládať, a že to nedokážete, tak mám pre vás, milé dámy jednu krutú pravdu.A to je, že klamete a podvádzate samy seba, pretože hľadáte veci, ktorými si ospravedlňujete vlastné zlyhanie, aby ste z neho nemali také výčitky. Vedzte však, že všetko je len o vôli a chuti dosiahnuť svoj cieľ. Ak stále hľadáte len výhovorky, prečo neurobiť zmenu vo vojom živote, nikdy žiadnu zmenu nedosiahnete. Ako som už raz napísala, na všetko treba čas, pevnú vôľu a silné nervičky. Ja som žena, ktorá je časovo dosť vyťažená a to z dôvodu, že mám tri zamestnania. Prvé zamestnanie - pracujem ako pokladníčka. Druhé zamestnanie -brigádujem ako pomocná sila v kuchyni. Tretie zamestnanie - roznášam letáky. K tomu ešte niekoľkokrát denne venčím svoje štvornohé lásky . Aby ste mali lepšiu predstavu, ide o argentínsku dogu a kríženca československého vlčiaka, ktorých váhové kategórie sú 40 kg a 50 kg. A keďže obidvaja ľúbia pri venčení ťahať, tak to dá poriadne zabrať. Ale aj tak ich ľúbime.J Napriek tomu si nájdem čas ísť aspoň 2-krát týždenne plávať a 3-krát týždenne do fitka. Tiež behám ešte po nákupoch a doma každý večer varím a pripravujem jedlo na nasledujúci deň. Takže výhovorka typu nemám čas by vám u mňa neprešla. Teraz sa posuňme ku ďalšej možnej výhovorke a to nemám peniaze. Skúste si odkladať jeden celý týždeň bločky za všetko, čo nakúpite a potom sa týždeň stravujte zdravo a tiež si odkladajte bločky. Garantujem vám, že rozdiel nebude veľký a to z dôvodu, že napriek tomu, že si kúpite drahšie suroviny si pripravíte presné denné dávky, čiže skonzumujete menšie množstvo jedla, ktoré je samozrejme pre vaše telo výživovo vhodnejšie. Takže výhovorka typu nemám na to peniaze by tiež neuspela.

Každý by chcel dosiahnuť svoj cieľ rýchlo a s čo najmenším vynaloženým úsilím. Ale niekedy je pomalšie viac. Rýchle sú akurát tak niektoré diéty, ktoré nakoniec viac uškodia, ako pomôžu. Nie nadarmo sa hovorí, pomaly ďalej zájdeš. Preto som namiesto diét prešla na zdravý životný štýl. Nie som dokonalá a stále sa len učím. Uvedomujem si, že zmena životného štýlu nie je krátkodobá záležitosť, ale poviem vám, že niektoré jedla sú chutnejšie, a že ide hlavne len o zvyk. A pokiaľ ma tento štýl dovedie do vytúženého cieľu, rada sa ním budem riadiť. Je pravda, že nie vždy sa mi chce všetko vážiť a zapisovať, ale je to jeden z krokov, bez ktorých to nejde. Nebojte, zvyknete si nato, a potom to budete robiť už automaticky sami od seba . To, že sa začnete zdravo stravovať neznamená držať diétu, ale hľadať zdravšiu alternatívu jedla. Povedzme, že máte chuť na sladké. Tak si skrátka nekúpite klasickú čokoládu ale horkú aspoň 74% . Alebo máte chuť na pizzu? Tak prečo si ju nespraviť v zdravšej forme? Vyskúšajte trebárs cuketovú alebo karfiolovú pizzu. Ide o výmenu klasickej verzie jedla či suroviny za o niečo zdravšiu verziu. Ako vravím ja, ide o menšie zlo. Ja som si nahradila klasický cukor, kokosovým cukrom a medom a agávovým sirupom. Kuchynskú soľ som nahradila himalájskou soľou. Biele cestoviny viaczrnnými a takto by som mohla pokračovať ďalej, ale myslím, že ako príklad to stačí. Keď si nie ste istí, či by ste naraz toľko zmien zvládli, skúste začať pomaly s malými zmenami a postupne pritvrdzujte. Ide o to, že keď si vytýčime cieľ, je na nás, akú cestu si zvolíme k jeho dosiahnutiu. Dôležité je, aby bol výsledok trvalý, a aby sme boli spokojní s tým ,ako sme ho dosiahli.

V prvom rade, keď niečo robím, musím to robiť pre seba, lebo to chcem ja a nie preto, že ma do toho niekto donútil. Poviem vám, že aj keď som schudla zatiaľ len 15kg, mám zo seba dobrý pocit a ešte lepší z toho, že ma to začína stále viac baviť. Aj keď úprimne, keď idem cvičiť nikdy sa mi do toho nechce, ale keď docvičím, mám zo seba nesmierne dobrý pocit a som rada, že som si nakoniec zacvičiť bola. Keď som začala chodiť do fitka, tak som sa tam cítila veľmi nepríjemne a vkuse som si nahovárala, že tam každý na mňa pozerá a určite si mysli, že čo tu taký tučný človek vôbec robí medzi skoro samými svalovcami a chudými ľuďmi. Ale potom mi jedna veľmi milá trénerka povedala, že mám zlý pohľad na vec, a že čo ak si myslia pravý opak. Časom som si tam tak zvykla, že keď tam teraz prídem, rovno si idem zacvičiť svoju zostavu cvikov a ostatných si vôbec nevšímam. Rozhodla som sa pridať k tomu aj plávanie. Keďže plávať som už chodila aj predtým a svoj stres z toho, že sa objavím pred niekým v plavkách som už nejak spracovala, tak teraz to bude len o tom zvyknúť si a vrátiť sa do starých koľají v rámci plávania.. Takže, čo k tomu dodať ? Snáď iba toľko: držte mi palce!J Lebo, ako sa vraví koľko palcov toľko chýb, koľko pästí toľko štestí.